Čo sme zažili v tureckom Izmire
Vďaka pani učiteľke Ondzíkovej a podpore pani riaditeľky nám bolo umožnené zúčastniť sa Erasmus+ projektu na tému nezamestnanosti mladých a podnikania konajúcom sa v tureckom letovisku Izmir. Naša cesta začala chvíľu po polnoci 6. februára…
Po ceste sme ešte pribrali dve študentky z Trnavy a vystriedaním vlaku, autobusu aj lietadla sme sa dostali na miesto. Už na začiatku nás zaskočila turecká premávka. Autá sa preplietali z pruhu do pruhu a každú chvíľu sa ozývalo trúbenie. Neskôr sme tiež zistili, že ani chodci na pravidlá veľmi nedbajú a nečakajú na zelenú, aj v prípade 4-prúdovky.
Na ďalší deň sa začal program. Prvý deň sa začal zoznamovaním sa – projektu sa zúčastnili skupiny zo Slovenska, Poľska, Rumunska, Ukrajiny a Turecka. Keď sme si už zapamätali (takmer) všetky mená, začali sa interaktívne workshopy. Počas programu sme sa veľa naučili o hľadaní práce, zakladaní si firmy, či zlepšení podmienok pre celú krajinu. Nesedeli sme však v laviciach, workshopy boli zväčša aktívne. Každý z nás si skúsil vytvoriť krátke divadlo na danú tému, film, pantomímu… Stavali sme modely a robili i iné zaujímavé aktivity.
Okrem toho sme sa zúčastnili niekoľkých výletov. Počas poobednej prehliadky mesta sme si prešli centrum, po prvý krát nakupovali na pravom tureckom bazáre (trh), v kaviarni veštili z kávy, navštívili najznámejšiu časť Izmiru – Clocktower a promenádu pri mori. Do Turecka s nami žiaľ prišla zima, a tak sme si nemohli užívať príjemného jarného počasia, na ktoré sme sa tešili, no nevadilo nám to (veľmi). V iný deň sme potom navštívili malebnú dedinku Şirince známu ovocným vínom, dom, v ktorom bývala Panna Mária, aj Efez, staroveké mesto pripomínajúce Atény a Grécko.
Večery sme mali ozvláštnené kultúrou každej zo zúčastnených krajín. Rumuni nás privítali v „Transylvánii“, aj s Drakulom, či cesnakovými amuletmi. Turci nás naučili tancovať ich tance a mohli sme sa i prezliecť do ich tradičných kostýmov. My sme tancovali a pripravili hru, v ktorej skupiny vytvorili 3D makety našich pamiatok. Plný stôl dobrôt sa zjedol doslova za chvíľu. Dúfame, že naše syry, klobásy, chlieb vo vajíčku aj sladkosti chutili. V dni bez kultúrnej noci sme zažili i kultúru Turecka v podobe nočných klubov a tanca.
S Tureckom sme sa rozlúčili 15. februára. S ľuďmi, s ktorými sme naviazali nové priateľstvá bolo ťažké rozlúčiť sa, ani slzám sme sa nevyhli. Ešte raz ďakujeme, že sme sa mohli zúčastniť.
Autorky: Dominika Kalafutová, Katarína Gardášová, Lea Tauberová, Natália Toporcerová
|
