Ako chutí Cyprus - študenti 8-ročného štúdia na Erasme+
„Just BeYourself“ bol názov krátkodobého projektu v rámci Erasmus+, na ktorom sme sa ja, Dominika Bašistová, a naši študenti Júlia Novotná, Veronika Danišová, Marek Kacvinský a Jakub Šťastný zúčastnili v dňoch 4. – 12.5.2019. Privítala nás slnečná dedinka Oroklini v cyperskom letovisku Larnaka …
… a v momente si nás získala svojím pokojom a okolitou prírodou. Vtedy sme ale ešte netušili, že prostredie tejto dedinky bude asi to najmenej, čo nám po návrate bude chýbať. Oveľa väčšiu časť našich sŕdc si ukradli ďalší účastníci projektu, ktorí s nami počas workshopov rôzneho druhu a zamerania zisťovali, kto sme a prečo je dôležité byť sami sebou, ako veľmi je dôležitá správna sebareflexia a akí silní vlastne sme v našej ľudskosti, chybách a rozdielnosti.
Najviac sme ale vďační organizácii Social Policy and Action organizátorke Ifigenii Katchie Organization, ktorá bola pre nás vo veľa situáciách oporou, vzorom a učiteľkou, a jej úžasnému tímu – vždy spokojnému Kyriakosovi, ktorý mal za úlohou zmobilizovať našu energiu na spoločnú prácu; vždy nápomocnému Eliasovi, ktorý zdvihol našu hladinu cukru o 300 percent s loukumades, miestnou sladkou špecialitkou; vždy energickému Georgovi, ktorý nám ukázal to najkrajšie zo svojej krajiny a kultúry, a ešte oveľa viac; a vždy láskavej a pozitívnej Andrie, ktorá sa o nás starala po každej stránke a rozdala nám toľko pozitívnej energie ako má slnko energie slnečnej.
Prebádali sme aj krásy Nikózie, hlavného mesta Cypru, ktoré je ako jediné na svete rozdelené a patrí tak pod správu Grécka aj Turecka. Ochutnali sme miestnu zmrzlinu, skúmali miniatúrne uličky, minuli veľa peňazí, aby sme potešili našich známych. Hlavne sme ale spoznali Agora centrum a silu myšlienky, ktorú propagujú, a to, že mladý človek s chuťou meniť svet ho naozaj môže zmeniť. Tieto pocity a obrázky sa nám naozaj vryli hlboko do pamäti ako fotka na čip foťáka. Pravda, tento výlet sa nevyrovnal celému dňu v Larnake, kde sme sa vykúpali, spoznali mesto, ochutnali cyperské makrónky, (ne)vyriešili hru o poklad, a kde sme každý svojím spôsobom reagovali na výzvu prispieť svojou troškou k propagácii ukončenia sexuálneho násilia.
Veru, ťažko sa nám odchádzalo. A hoci tvrdím, že netreba byť smutný, lebo sa niečo končí, ale vďačný, že život nám dal možnosť zažiť a prežiť tieto úžasné dni, neubránili sme sa slzám. Už žijeme opäť svoju realitu, ale tieto dni a všetci skvelí ľudia budú v našich srdciach navždy! Ďakujeme pani riaditeľke Inge Skalskej za podporu, pani Melánii Ondzikovej za túto možnosť a ja osobne ďakujem svojim skvelým spolupútnikom za úžasnú spoločnú cestu, ktorú sme prešli, nielen fyzicky, ale aj duševne.
Pozrite si fotogalériu
|
